„Budúci osud ľudstva je v deťoch. Ak chce niekto urobiť niečo dobré pre spoločnosť, nech chráni dieťa pred psychickými úchylkami a umožní mu jednať prirodzene. Dieťa v sebe skrýva obrovský potenciál, ale tiež množstvo záhad. Tou najväčšou je tajomstvo ľudskej prirodzenosti.“ (MM Tajuplné detstvo)

Maria Montessori vošla do dejín pedagogiky ako výnimočná osobnosť, ktorá spôsobila revolučné zmeny v názoroch na výchovu a vzdelávanie detí. Podľa jej pedagogických princípov pracuje množstvo základných škôl a predškolských zariadení na celom svete.

V roku 1906 jej riaditeľ dobročinnej stavebnej spoločnosti ponúkol možnosť experimentu v prvom predškolskom zariadení na predmestí Ríma. Celú akciu podporil a inicioval z praktických dôvodov: veľmi mu záležalo na tom, aby sa zabránilo vandalizmu zo strany zanedbaných, bezprizorných detí z chudobných robotníckych rodín, ktoré sa ponevierali po predmestských štvrtiach a poškodzovali nové obytné domy.

Dr. Montessori sa rozhodla ponúknuť týmto deťom praktické aktivity z každodenného života, ktoré deti inštinktívne priťahovali a cvičenia so špeciálnym didaktickým materiálom za účelom systematickej výchovy jednotlivých zmyslov. Nepredpojato, bez akejkoľvek teórie, doktríny, obdarená intuíciou, trpezlivosťou, veľkou láskou a pochopením, pozorovala deti pri činnostiach, ktoré si spontánne vybrali a ktorým sa venovali bez asistencie dospelého. Materiál neustále obmieňala, skúšala jeho rozličné tvarové, farebné varianty a vybrala to, čo deti najviac používali, čo najviac priťahovalo ich záujem. Metódou pozorovania a experimentu sa dopracovala k výsledkom, ktoré vyvolali všeobecný rozruch a spôsobili revolučnú zmenu v používaní metód výchovy. Výsledky boli tak nečakané, že prekvapili dokonca samotnú Montessori. Deti z materiálne a kultúrne deprivovaných rodín, ktoré boli divoké, neposlušné, neporiadne a deštruktívne, sa po niekoľkých mesiacoch akoby zázrakom zmenili: boli pokojné, poriadkumilovné, disciplinované, prejavovali veľký záujem o zmysluplnú činnosť.

Čo spôsobilo túto radikálnu zmenu? Pozorovaním detí a experimentovaním s rozličným didaktickým materiálom, Montessori zistila, že pokiaľ má dieťa v dostatočne stimulujúcom prostredí možnosť slobodného výberu činnosti, ktorej sa môže venovať tak dlho, ako potrebuje, po prechodnom období prelietavého záujmu o jednotlivé pomôcky a činnosti dieťa stabilizuje svoju pozornosť a v práci so zvoleným materiálom dosahuje často stav hlbokého sústredenia, pri ktorom nevníma svoje okolie. Doba, počas ktorej dieťa zotrváva v stave koncentrácie sa postupne predlžuje. Dochádza k urýchleniu vnútorného vývinu, organizácii psychického života, čo sa prejaví psychickou rovnováhou, prepuknutím spontánnej aktivity, obdivuhodnej pracovnej disciplíny a zmenou správania a osobnostných rysov.

Vďaka svojim jedinečným schopnostiam v čase zvýšených senzitivít, v optimálnych podmienkach sa učí spontánne, bez úsilia. Úspechy v činnostiach, ktoré sú primerané jeho schopnostiam, mu pomáhajú rozvíjať svoj pozitívny obraz o sebe. Dieťa zdokonaľuje svoje schopnosti a zručnosti a stáva sa tak sebestačné a nezávislé na dospelom. Montessori metóda rozvíja psychickú rovnováhu dieťaťa, jeho sebaistotu, vedie priamo k rozvoju a posilneniu sebakontroly a sebadisciplíny. Takéto dieťa má minimálnu potrebu opatrení zo strany dospelých na udržanie disciplíny.